Najspojenejšie štáty.

Najspojenejšie štáty na svete splácajú svoje dlhy bez toho, že by šáhli do svojej peňaženky.
Ako sa to robí ?V období rozmachu - ekonomickej prosperity, štát bral veľmi výhodné úvery s nízkym úrokom, miesto toho, aby si zisky ukladal na horšie časy. Tie prišli, no a nakopené dlhy treba aj tak splácať. Štát je emitentom dlhopisov, vydá ich, no nebude riskovať s ich predajom nejakej Číne, či inej krajine, pretože im tie dlhopisy bude musieť o pár rokov zaplatiť aj s úrokom. Vláda dá pokyn národnej - t.j. centrálnej - t.j. federálnej banke na odkúpenie svojich dlhopisov. Táto banka má zázračnú moc - môže si nakresliť toľko peňazí, koľko len chce, hoci štát má biliónové dlhy. Takže štát predá dlhopisy svojej banke, ktorá mu dá nakreslené peniaze do štátneho rozpočtu, z ktorého sa dlhy splácajú . Nový spôsob prania špinavých peňazí ? Nie ! Tieto peniaze sú podľa svetového finančného systému čisté ! Ešte podotknem, že táto operácia sa nerobí jednorázovo, ale priebežne, napríklad mesačne a to po neobmedzenú dobu.
 Dlhopisy sa vydávajú na obdobie povedzme 5, alebo 10 rokov, po uplynutí ktorých, treba sumu, za ktorú boli odkúpené, vrátiť aj s príslušným úrokom. A to aj svojej vlastnej banke. Keď ešte furt na to nie sú peniaze v rozpočte, navrhneme centrálnej banke, aby si ich nakreslila. A je to !
 Prečo to takto jednoducho nerobíme aj tu, v Európe ? V podstate to robíme, ale nie jednoducho. U nás sa všetko musí robiť s krikom, hádkami, medializáciou, škandálmi. Proste tá naša demokracia ešte nieje na takej úžasnej úrovni ako tá americká. Máme ECB a k tomu kopec Národných bánk. A ešte väčší kopec tých komerčných, na ktorých nám všetkým, alebo aspoň niektorým, najviac záleží. My sme ešte neprišli k tomu, aby Európska centrálna banka skupovala dlhopisy členských štátov, ktoré nevedia splácať svoje dlhy. Kupujú ich centrálne, alebo komerčné banky, ktoré však vyžadujú záruku, že dlhopisy budu vyplatené v stanovenej dobe a cene. Ešte k tomu, napotvoru, neberú fiktívne peniaze.