Téma o opodstatnenosti recyklačného fondu, vlastne o jeho ďalšom pôsobení sa bude pretriasať ešte dlho. Jeho zrušenie by sa mohlo zdôvodniť porovnaním s európskou legislatívou, jasnými dôkazmi o totálne vyšinutom rozdeľovaní prostriedkov, alebo ukončením misie - splnením toho, prečo vznikol. Vznikol na podporu vybudovania závodov na spracovanie odpadu a zároveň na organizáciu separovania odpadu - materiálu pre tie závody. To bolo splnené , prachy sa minuli. Kde je teda problém? Recyklačné monštrá majú kapacitu niekoľkonásobne väčšiu ,ako je schopný vyprodukovať separovaný zber. Kto to zaplatil ? Firmy, ktoré musia odvádzať prostriedky do fondu si tieto peniaze premietnu do nákladov a vyžerie si to spotrebiteľ. Tí, ktorým boli prostriedky pridelené ,ich aj použili a používajú. Na čo ?
Ak by existovali u nás zákony, ktoré sa dodržiavajú, možno by pomohla zmena umožňujúca otvoriť trh s odpadom . Lenže rozumní a silno realistickí legislatívci si veľmi živo vedia predstaviť, kto a akým spôsobom by sa vrhol do tohto biznisu. Keď si takzvaní verejní predstavitelia našej spoločnosti dovolia beztrestne rozhadzovať peniaze , ktorých účel bol presne a zákonne vymedzení, čo dokážu urobiť, ak zrušíme zákon, ktorý im ako jediný zväzuje ruky v zahraničnom obchode. Koľko by trvalo, kým by sa z našej krajiny stalo smetisko strednej Európy ?
Vraj niektoré severské štáty spaľujú až polovicu vyprodukovaného komunálneho odpadu. Zaujímavé.
sobota 5. marca 2011
piatok 14. januára 2011
Najspojenejšie štáty.
Najspojenejšie štáty na svete splácajú svoje dlhy bez toho, že by šáhli do svojej peňaženky.
Ako sa to robí ?V období rozmachu - ekonomickej prosperity, štát bral veľmi výhodné úvery s nízkym úrokom, miesto toho, aby si zisky ukladal na horšie časy. Tie prišli, no a nakopené dlhy treba aj tak splácať. Štát je emitentom dlhopisov, vydá ich, no nebude riskovať s ich predajom nejakej Číne, či inej krajine, pretože im tie dlhopisy bude musieť o pár rokov zaplatiť aj s úrokom. Vláda dá pokyn národnej - t.j. centrálnej - t.j. federálnej banke na odkúpenie svojich dlhopisov. Táto banka má zázračnú moc - môže si nakresliť toľko peňazí, koľko len chce, hoci štát má biliónové dlhy. Takže štát predá dlhopisy svojej banke, ktorá mu dá nakreslené peniaze do štátneho rozpočtu, z ktorého sa dlhy splácajú . Nový spôsob prania špinavých peňazí ? Nie ! Tieto peniaze sú podľa svetového finančného systému čisté ! Ešte podotknem, že táto operácia sa nerobí jednorázovo, ale priebežne, napríklad mesačne a to po neobmedzenú dobu.
Dlhopisy sa vydávajú na obdobie povedzme 5, alebo 10 rokov, po uplynutí ktorých, treba sumu, za ktorú boli odkúpené, vrátiť aj s príslušným úrokom. A to aj svojej vlastnej banke. Keď ešte furt na to nie sú peniaze v rozpočte, navrhneme centrálnej banke, aby si ich nakreslila. A je to !
Prečo to takto jednoducho nerobíme aj tu, v Európe ? V podstate to robíme, ale nie jednoducho. U nás sa všetko musí robiť s krikom, hádkami, medializáciou, škandálmi. Proste tá naša demokracia ešte nieje na takej úžasnej úrovni ako tá americká. Máme ECB a k tomu kopec Národných bánk. A ešte väčší kopec tých komerčných, na ktorých nám všetkým, alebo aspoň niektorým, najviac záleží. My sme ešte neprišli k tomu, aby Európska centrálna banka skupovala dlhopisy členských štátov, ktoré nevedia splácať svoje dlhy. Kupujú ich centrálne, alebo komerčné banky, ktoré však vyžadujú záruku, že dlhopisy budu vyplatené v stanovenej dobe a cene. Ešte k tomu, napotvoru, neberú fiktívne peniaze.
Ako sa to robí ?V období rozmachu - ekonomickej prosperity, štát bral veľmi výhodné úvery s nízkym úrokom, miesto toho, aby si zisky ukladal na horšie časy. Tie prišli, no a nakopené dlhy treba aj tak splácať. Štát je emitentom dlhopisov, vydá ich, no nebude riskovať s ich predajom nejakej Číne, či inej krajine, pretože im tie dlhopisy bude musieť o pár rokov zaplatiť aj s úrokom. Vláda dá pokyn národnej - t.j. centrálnej - t.j. federálnej banke na odkúpenie svojich dlhopisov. Táto banka má zázračnú moc - môže si nakresliť toľko peňazí, koľko len chce, hoci štát má biliónové dlhy. Takže štát predá dlhopisy svojej banke, ktorá mu dá nakreslené peniaze do štátneho rozpočtu, z ktorého sa dlhy splácajú . Nový spôsob prania špinavých peňazí ? Nie ! Tieto peniaze sú podľa svetového finančného systému čisté ! Ešte podotknem, že táto operácia sa nerobí jednorázovo, ale priebežne, napríklad mesačne a to po neobmedzenú dobu.
Dlhopisy sa vydávajú na obdobie povedzme 5, alebo 10 rokov, po uplynutí ktorých, treba sumu, za ktorú boli odkúpené, vrátiť aj s príslušným úrokom. A to aj svojej vlastnej banke. Keď ešte furt na to nie sú peniaze v rozpočte, navrhneme centrálnej banke, aby si ich nakreslila. A je to !
Prečo to takto jednoducho nerobíme aj tu, v Európe ? V podstate to robíme, ale nie jednoducho. U nás sa všetko musí robiť s krikom, hádkami, medializáciou, škandálmi. Proste tá naša demokracia ešte nieje na takej úžasnej úrovni ako tá americká. Máme ECB a k tomu kopec Národných bánk. A ešte väčší kopec tých komerčných, na ktorých nám všetkým, alebo aspoň niektorým, najviac záleží. My sme ešte neprišli k tomu, aby Európska centrálna banka skupovala dlhopisy členských štátov, ktoré nevedia splácať svoje dlhy. Kupujú ich centrálne, alebo komerčné banky, ktoré však vyžadujú záruku, že dlhopisy budu vyplatené v stanovenej dobe a cene. Ešte k tomu, napotvoru, neberú fiktívne peniaze.
sobota 1. januára 2011
Dôchodok.
Riešenie pre štátny rozpočet.
Jedným z ideálnych riešení pre dlhodobé problémy so štátnym rozpočtom je zvyšovanie dôchodkového veku - a to také, aby sa vek občana, ktorý má nárok na poberanie dôchodku rovnal priemernému veku v danej krajine, prípadne ho ešte mierne prekročil. V Európe totiž už pomaly nemá kto zarábať na dôchodcov. Tie peniažky, ktoré si odkladáte na dôchodok odvodmi do Sociálnej poisťovne táto inštitúcia stihne prešantročiť už počas Vašej zamestnaneckej éry, takže Vašu penziu platia tí mladší. Vplyvom vysokej nezamestnanosti a klesania populácie je tento zdroj stále menší a menší.Teda máme menej obyvateľov v produktívnom veku a ešte aj z nich je veľká časť bez práce.
Táto situácia u nás však nieje až taká okatá, ako v Japonsku. Zaujímam sa o obchodovanie vo Forexe, no a japonský JEN - to je proste "čudo". Bol som na seminári Saxo banky, tam som ho trošku pochopil. Tak ako v súčasnosti Spojené štáty a Európska únia, aj Japonsko sa snaží o oživenie ekonomiky - rast HDP rovnakým spôsobom. Zvyšovaním štátneho dlhu chce stimulovať spotrebu a zvýšiť nákupnú silu obyvateľstva. Napriek tomu, že štátny dlh tejto krajiny dosahuje výšku 200 percent HDP, splácanie tohto dlhu si vyžaduje ročne 43 percent výdavkov zo štátneho rozpočtu - JPY sa stále drží, má výborný rating, úroky na dlhu 1 %, úrokový diferenciál 0,2 až 0,4 % a vôbec nemá problém získať ďalšie prostriedky s veľmi nízkym úrokom. Hoci je to silná ekonomika, aj tak je rast HDP štátu nízky. Naproti tomu HDP na obyvateľa veselo rastie a je vyššie, ako jeho hodnota v Európe, či USA. Ako je to možné ?
Populácia klesá, štát má menej obyvateľov v produktívnom veku. V Japonsku to však neznamená, že aj ekonomika klesá. Stav HDP štátu nemusí nevyhnutne predstavovať stav jeho ekonomiky a liekom pre nenažratých politikov môže byť aj zvyšovanie produkcie a zamestnanosti na podporu kúpnej sily obyvateľstva a zároveň na zvyšovanie spotreby.
Jedným z ideálnych riešení pre dlhodobé problémy so štátnym rozpočtom je zvyšovanie dôchodkového veku - a to také, aby sa vek občana, ktorý má nárok na poberanie dôchodku rovnal priemernému veku v danej krajine, prípadne ho ešte mierne prekročil. V Európe totiž už pomaly nemá kto zarábať na dôchodcov. Tie peniažky, ktoré si odkladáte na dôchodok odvodmi do Sociálnej poisťovne táto inštitúcia stihne prešantročiť už počas Vašej zamestnaneckej éry, takže Vašu penziu platia tí mladší. Vplyvom vysokej nezamestnanosti a klesania populácie je tento zdroj stále menší a menší.Teda máme menej obyvateľov v produktívnom veku a ešte aj z nich je veľká časť bez práce.
Táto situácia u nás však nieje až taká okatá, ako v Japonsku. Zaujímam sa o obchodovanie vo Forexe, no a japonský JEN - to je proste "čudo". Bol som na seminári Saxo banky, tam som ho trošku pochopil. Tak ako v súčasnosti Spojené štáty a Európska únia, aj Japonsko sa snaží o oživenie ekonomiky - rast HDP rovnakým spôsobom. Zvyšovaním štátneho dlhu chce stimulovať spotrebu a zvýšiť nákupnú silu obyvateľstva. Napriek tomu, že štátny dlh tejto krajiny dosahuje výšku 200 percent HDP, splácanie tohto dlhu si vyžaduje ročne 43 percent výdavkov zo štátneho rozpočtu - JPY sa stále drží, má výborný rating, úroky na dlhu 1 %, úrokový diferenciál 0,2 až 0,4 % a vôbec nemá problém získať ďalšie prostriedky s veľmi nízkym úrokom. Hoci je to silná ekonomika, aj tak je rast HDP štátu nízky. Naproti tomu HDP na obyvateľa veselo rastie a je vyššie, ako jeho hodnota v Európe, či USA. Ako je to možné ?
Populácia klesá, štát má menej obyvateľov v produktívnom veku. V Japonsku to však neznamená, že aj ekonomika klesá. Stav HDP štátu nemusí nevyhnutne predstavovať stav jeho ekonomiky a liekom pre nenažratých politikov môže byť aj zvyšovanie produkcie a zamestnanosti na podporu kúpnej sily obyvateľstva a zároveň na zvyšovanie spotreby.
piatok 31. decembra 2010
HDP
Hrubý domáci produkt.
HDP je definovaný ako hodnota všetkých konečných výrobkov a služieb vytvorených v krajine za rok. HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je meradlom relatívneho ekonomického bohatstva krajiny. Vyzerá to úplne jednoducho, ale sú to strašne širokánske pojmy.
Výrazom "HDP" sa dnes oháňajú politici, ekonómovia, novinári a mnohí iní mudrci. Myslíte si, že všetci hovoria o tom istom? Som si istý, že definovanie jednotlivých položiek , z ktorých sa táto hodnota počíta, nieje na celom svete rovnaké. Práve z tohto dôvodu ma uvádzajú do úžasu štatistiky, s ktorými suverénne zdôvodňujú naši experti svoje geniálne výroky.
Je rast HDP totožný s ekonomickým rastom štátu ? A je vôbec nutný jeho rast ? Zaujímavé je aj porovnanie HDP štátu a HDP na obyvateľa. Tieto dve hodnoty nemusia stúpať , alebo klesať rovnakým tempom . Pretože o to tu vlastne ide pri porovnávaní jednotlivých štátov - nie o sumu, ale o vyjadrenie pohybu hodnoty vo vzťahu k stavu v minulosti. Navyše - všetky štatistiky o budúcom vývoji danej ekonomiky obsahujú čísla, ktoré sú predpokladané. Keď minister financií zahlási, že HDP v budúcom roku porastie o 1,8 % a nie o 1,6, ako to tvrdil predchádzajúci minister pred tromi mesiacmi, hoci obaja museli vychádzať z tých istých čísiel, neviem ,či sa mám nad tým zamyslieť, alebo sa na to vykašľať. Sú to žvásty !
HDP je definovaný ako hodnota všetkých konečných výrobkov a služieb vytvorených v krajine za rok. HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je meradlom relatívneho ekonomického bohatstva krajiny. Vyzerá to úplne jednoducho, ale sú to strašne širokánske pojmy.
Výrazom "HDP" sa dnes oháňajú politici, ekonómovia, novinári a mnohí iní mudrci. Myslíte si, že všetci hovoria o tom istom? Som si istý, že definovanie jednotlivých položiek , z ktorých sa táto hodnota počíta, nieje na celom svete rovnaké. Práve z tohto dôvodu ma uvádzajú do úžasu štatistiky, s ktorými suverénne zdôvodňujú naši experti svoje geniálne výroky.
Je rast HDP totožný s ekonomickým rastom štátu ? A je vôbec nutný jeho rast ? Zaujímavé je aj porovnanie HDP štátu a HDP na obyvateľa. Tieto dve hodnoty nemusia stúpať , alebo klesať rovnakým tempom . Pretože o to tu vlastne ide pri porovnávaní jednotlivých štátov - nie o sumu, ale o vyjadrenie pohybu hodnoty vo vzťahu k stavu v minulosti. Navyše - všetky štatistiky o budúcom vývoji danej ekonomiky obsahujú čísla, ktoré sú predpokladané. Keď minister financií zahlási, že HDP v budúcom roku porastie o 1,8 % a nie o 1,6, ako to tvrdil predchádzajúci minister pred tromi mesiacmi, hoci obaja museli vychádzať z tých istých čísiel, neviem ,či sa mám nad tým zamyslieť, alebo sa na to vykašľať. Sú to žvásty !
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)